manipulacia

Princípy mediácie

28.05.2020

Inštitút mediácie je postavený na niekoľkých základných princípoch, ktoré nie sú vo vzájomnom vzťahu nadradenosti a podradenosti, ani väčšej, či menšej dôležitosti, ale sú potrebné ako celok pre jednotlivé fázy mediačného procesu.

  1. Princíp dobrovoľnosti

Mediácia je zásadne dobrovoľným procesom. Zúčastnené strany si želajú, aby ich konflikt bol riešený a vyriešený cestou mediácie a zároveň platí, že nikto nemôže byť k mediácii nútený. Prejavom dobrovoľnosti je aj možnosť strany kedykoľvek z vlastnej vôle odstúpiť od mediačného procesu, a to aj bez udania dôvodu. Táto možnosť platí rovnako aj pre mediátora.

  1. Princíp dôvernosti a dôvery

Je nutné rozlišovať medzi dôvernosťou a dôverou. Dôvernosť je charakteristikou procesu, dôvera je charakteristikou vzťahu. Informácie, k odhaleniu ktorých došlo v priebehu mediácie, sú a zostávajú dôverné a nie je možné ich zverejniť, ak sa strany nedohodnú inak (účastníci mediácie majú možnosť sami si stanoviť vlastné zásady dôvernosti). Mediátor má etickú povinnosť informovať strany o všetkých výnimkách z tohto pravidla. Mediátor je zároveň viazaný aj povinnosťou mlčanlivosti, a ak nie je v zákone alebo v dohode o mediácii stanovené inak, nesmie poskytovať bez súhlasu strán akékoľvek správy o priebehu mediačného procesu.

Dôvera, ako charakteristika vzťahu, sa vyskytuje v dvoch dimenziách – ako dôvera strán v mediátora (v jeho nestrannosť, neutralitu, mediačné schopnosti a skúsenosti) a ako dôvera medzi stranami navzájom (ako dôležitý predpoklad vzájomnej spolupráce). V ochrane vzťahu „mediátor – strana“ neexistuje jednota – dôvera medzi mediátorom a stranami sporu je právne chránená iba v niektorých štátoch. To znamená, že ak sa mediátor dozvie pri výkone svojej profesie o trestnom čine napr. o zneužívaní detí, je jeho povinnosťou to oznámiť určeným autoritám. Mediátori majú etický záväzok povedať stranám pred začiatkom mediačného procesu o týchto „limitoch dôvery“.

 

  1. Princíp neutrality, nezávislosti a nestrannosti mediátora

Neutralita je nehodnotiaci postoj mediátora k stranám. To neznamená, že mu nezáleží na tom, ako sa strany dohodnú, ale že nepresadzuje svoj názor a riešenie. Nezávislosť predstavuje podmienku, aby mediátor nebol finančne, vzťahovo, psychicky či iným spôsobom prepojený so sporiacimi sa stranami.

Nestrannosť znamená, že mediátor nemá voči stranám predsudky, nie je zaujatý, ani nepodporuje žiadnu zo strán a zároveň zabezpečuje, aby sa strany podieľali na procese riešenia svojho konfliktu rovným dielom. Neznamená to, že mediátor nemôže mať vlastný názor na predmet sporu, mal by si ho však nechať „pre seba“.

Tento princíp je jedným z kľúčových princípov, bez ktorého by mediácia ako proces nemohla byť úspešná. Keby strany neverili v mediátorovu nezávislosť, nestrannosť a neutralitu, nesúhlasili by so začatím alebo pokračovaním mediačného procesu a neboli by otvorené v poskytovaní informácií mediátorovi a ostatným účastníkom mediácie. Zároveň je týmto princípom vymedzený záväzok mediátora mediovať iba také konflikty, v ktorých môže ostať nestranný, nezávislý a neutrálny k stranám sporu. V prípade, že toho nie je schopný, je povinný o tom strany informovať a od mediačného procesu odstúpiť.

  1. Princíp orientácie do budúcnosti

Udalosti, ktoré sa odohrali v minulosti, slúžia v mediačnom procese iba na priblíženie situácie a okolností, za ktorých konflikt medzi stranami nastal – na identifikáciu a vysvetlenie sporu. Mediácia je proces zameraný na budúcnosť a do budúcnosti.

  1. Princíp pochopenia odlišností

Strany konfliktu sú na začiatku mediácie sústredené na vlastné pocity, názory, záujmy a potreby. Mediátor im napomáha v odhaľovaní a rešpektovaní odlišných názorov a potrieb druhej strany. Výrazom pochopenia odlišností je výsledná dohoda, ktorá reflektuje a uspokojuje potreby a záujmy oboch strán.

  1. Princíp zmeny súperenia na spoluprácu

Zmena súperenia (kompetície) na vzájomnú spoluprácu (kooperáciu) strán je jedným z výsledkov mediácie a zároveň jej dôležitým predpokladom. Počiatočné súperenie strán sa v priebehu mediačného procesu mení na spoluprácu pri hľadaní vhodných riešení a spoločnom koncipovaní výslednej dohody. Ak k tejto zmene nedôjde, nebude možná ani vzájomná dohoda.

  1. Princíp alternatív ako hľadania nových možností

Existujú dva pohľady na tento princíp:

– širší, podľa ktorého je samotné riešenie konfliktu cestou mediácie hľadaním nových možností (napr. v porovnaní s „tradičným“ súdnym konaním),

– užší, v ktorom je hľadanie nových možností jedným z krokov mediačného procesu.

  1. Princíp prevzatia zodpovednosti

Pri mediácii dochádza k dvom typom prevzatia zodpovednosti – strany konfliktu sú zodpovedné za vecnú stránku riešenia (za samotný spôsob riešenia sporu) a mediátor za proces riešenia, t.j. za mediačný proces.

  1. Princíp slobody rozhodovania a v rozhodovaní

Účastníci mediácie hľadajú za aktívnej pomoci mediátora možnosti riešenia konfliktu a v závere procesu sami slobodne rozhodujú, podľa vlastných potrieb a záujmov, o výsledku, teda o ukončení mediačného procesu vzájomnou dohodou alebo bez nej. Princíp slobody rozhodovania úzko súvisí s princípom dobrovoľnosti – strany sa slobodne rozhodli pre mediáciu a svojím rozhodnutím od nej môžu kedykoľvek odstúpiť.

  1. Princíp ukončenia sporu vo forme „win – win“ (víťaz – víťaz)

Ani jedna zo strán sa po mediácii nestáva „porazeným“, výsledná dohoda uspokojuje potreby a záujmy oboch strán.